Kto je kto na tradičnej svadbe? - SERIÁL S ETNOLOGIČKOU KATARÍNOU NÁDASKOU (3)
Kto je kto na tradičnej svadbe?
Seriál s etnologičkou Katarínou Nádaskou (3)
Obrady slovenskej ľudovej svadby by sme ťažko pochopili, keby sme nepoznali hlavných aktérov jej prípravy a organizácie, akúsi svadobnú družinu, bez účasti ktorej by sa kedysi svadba ako slávnostní obrad v živote rodiny a širšieho dedinského spoločenstva nemohla uskutočňovať.
„Na svadbách totiž nižšie spomínaní aktéri „účinkujú“ aj dnes“, vysvetľuje známa etnologička Katarína Nádaská, ktoráprednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je spoluautorkou 6 regionálnych monografií, autorkou 120 vedeckých štúdií a vyše 200 popularizačných článkov. Je spoluautorkou série 12 etnologických filmových dokumentov o osobnostiach slovenskej etnológie. Takže - kto je kto na tradičnej svadbe podľa Kataríny Nádaskej?
Hlavný družba
Medzi organizátorov svadby s ústredným postavením patril hlavný družba. Zvyčajne to bol slobodný mládenec a vystupoval ako zástupca ženícha. Hlavný družba bolo pozývať na svadbu príbuzných a známych podľa pokynov snúbencov, v minulosti patrilo medzi jeho povinnosti aj prevezenie nevestinej výbavy (rúcha) do domu nastávajúceho manžela. Na svadobnej hostine prednášal niektoré vinše a obsluhoval. Tieto činnosti sa chápali ako „služba“, za ktorú dostával odmenu (ručník, naturálie, výnos peňažnej zbierky). Takmer na celom území Slovenska práve hlavný družba v minulosti viedol nevestu na sobáš, tancoval s ňou obradový rozlúčkový a svadobný tanec, skladal z hlavy veniec mladuchy, rozpletal jej vlasy, privádzal ju začepčenú a tancoval s ňou prvý tanec. Bol prítomný pri ukladaní mladého páru na lôžko pri prvej spoločnej noci.
Funkcia družbu sa zachováva najmä na vidieku dodnes a družba býva označený družbovským ručníkom previazaným cez hrudník alebo pierkom. Dnes je hlavnou úlohou prvého družbu sprevádzanie nevesty na sobáš. V meste obyčajne vedie k sobášu nevestu jej otec.
Hlavná družička
Nevestinu stranu na svadbe zastupovala hlavná družička, vystupujúca ako predstaviteľka slobodných dievčat, ktoré sa na svadobných obradoch zúčastňovali ako družičky. Vyberali ju vždy z okruhu blízkych príbuzných. Jej povinnosťou bolo odovzdať ženíchovi svadobnú košeľu, svadobné pierko a sprevádzať ho na sobáš. V niektorých regiónoch mohla prednášať vinše, skladať s hlavným družbom neveste veniec či vyberať peniaze. Zapájala sa do organizovania dievockej rozlúčky a pripravovala svadobné obradné predmety.
Funkcia družičky sa zachovala dodnes a jej hlavnou úlohou je sprevádzať ženícha na sobáš. V meste odprevádza ženícha na sobáš jeho matka.
Starejší
Starejší bol kľúčovou osobnosťou svadobných obradov. Práve on usmerňoval priebeh celej svadby. Funkciu starejšieho zastával obyčajne ženatý muž z príbuzenstva (krstný alebo birmovný otec), niekedy sused. Keďže však išlo o skutočne náročnú funkciu (okrem iného musel spamäti prednášať množstvo prejavov a vinšov), už koncom 19. storočia sa stretáme v opisoch svadieb aj s tým, že vo viacerých dedinách na Slovensku poznali aj funkciu obecného starejšieho, povedali by sme profesionála, ktorý bol zárukou, že svadba prebehne tak, ako má.
Označením starejšieho bola palica, šatka a pierko. Starejší držal svadbu pevne v rukách, sledoval, či na svadobnej hostine nič nechýba, organizoval peňažné zbierky medzi svadobčanmi, dozeral na správanie sa mládencov a výkon hudobníkov. Jeho činnosť mala aj právny podtext, pripadlo mu uzavretie dohody o svadbe a bol jedným zo svedkov. K zaujímavým povinnostiam v minulosti patrilo aj záverečné delenie svadobného koláča. Čím viac znalostí a skúseností s touto obradovou funkciou mal, tým väčšia bola jeho prestíž. Funkcia starejšieho sa zachováva aj dnes. A aj dnes ide o človeka s prirodzenou autoritou, charizmou, výrečnosťou, dobrými organizačnými skúsenosťami a znalosťami a vtipom.
Starejšia
Hoci sa na dnešných svadbách už nevyskytuje, v minulosti bývala veľmi dôležitá. Stávala sa ňou vydatá ženaz príbuzenstva mladuchy, najčastejšie krstná matka. Jej úlohou bolo pripravovať mladuchu, sprevádzať ju ceste na sobáš, ochraňovať pred číhajúcimi zlými silami a naopak, magickými prostriedkami jej zabezpečiť plodnosť a manželské šťastie. Piekla aj svadobný koláč – radostník, pri čepčení mladuchy jej zakladala čepiec. Sprevádzala ju v kostole pri vádzke, vyvádzala ju zo sviečkového tanca.
(Si)
Foto: Robert Horáček, Kamil Buransky, Masi&Mo, archív