Servírovalo sa chutné jedlo a štipka mágie - SERIÁL S ETNOLOGIČKOU KATARÍNOU NÁDASKOU (2)

Servírovalo sa chutné jedlo a štipka mágie

S etnologičkou Katarínou Nádaskou (2)

Už máte vymyslené svoje svadobné menu? Nie? Tak sa možno inšpirujete v našom článku. Etnologička Katarína Nádaská porozpráva, čo sa voľakedy nosilo na svadobný stôl. Tradícia našich starých mám zmiešaná so súčasnými modernými kulinárskymi vychytávkami spraví práve z tej vašej hostiny nezabudnuteľný zážitok.

„Slávnostný stôl stával v najväčšej miestnosti domu, ktorú družičky bohato vyzdobili. Pri stole platil pevný zasadací poriadok s čestným miestom vyhradeným pre novomanželov. Na stole pred nimi boli poukladané obradné predmety – stromček, obradný koláč, sviečka, jablko, neskôr kytica a torta s osobitnou dekoráciou (najčastejšie cukrové postavičky mladomanželov). Svadobná sviečka mala obradný charakter a používala sa aj v kostole. Podľa obyčaje plameň sviečky prezrádzal, aké bude manželstvo. Pokojný plameň predpovedal pokojné a harmonické manželstvo, zatiaľ čo chvejúci sa plameň veštil búrlivé spolužitie,“ popisuje Katarína Nádaská.

Svadobné hostiny trvali zvyčajne dva-tri dni. Prvý deň bola riadna svadobná hostina, na druhý deň symbolické a skromnejšie posedenie známe ako „popravky“ a na tretí deň šlo o „dojedanie“, kde boli pozvaní aj tí, čo sa nezúčastnili na svadobnej hostine. 

„Hostina bola nákladná a máloktorá rodina by ju mohla zvládnuť vo vlastnej réžii. Preto ľudia, ktorí boli pozvaní na svadbu, posielali na znak svojho svoj súhlasu do svadobného domu pálenku, masť, múku, hydinu, vajcia, mäso a údeniny a podobnú naturálnu výpomoc na usporiadanie svadobnej hostiny. Cenná bola aj pomoc žien z príbuzenstva a susied pri varení a pečení,“ vysvetľuje etnologička. Vzápätí dodáva, že na svadbu sa pripravovali jedlá, ktoré mali podľa ľudovej viery novomanželom zabezpečiť prosperitu, plodnosť a šťastie. Boli to teda rituálne jedlá a podávali sa na stôl sa podľa ustáleného poriadku. Ľudová viera im pripisovala magický význam:

Hydina a vajíčka - symbolizovali kolobeh života a pripisovala sa im plodonosná sila. Varené vajíčka alebo praženica sa na východnom Slovenska podávali novomanželom, ostatným hosťom ich neservírovali. 

Med - sladila sa ním svadobná kaša, pridával sa do koláčov aj do pálenky, podával sa mladému páru, najčastejšie pri vstupe do ženíchovho domu. Mal mladomanželom zabezpečiť sladký, teda šťastný život. 

Jablko - zvyk podávať ho novomanželom súvisel s tým, že jablko sa pokladalo za prostriedok, ktorý mal podporiť plodnú silu. 

Kaša - jej rituálny význam spočíval v tom, že symbolizovala hojnosť a prosperitu. 

Svadobná hostina vždy začínala modlitbou a prípitkom, zvyčajne aj príhovorom starejšieho. No a ktoré jedlá boli podľa K. Nádaskej najrozšírenejšie v starších časoch? „Na svadbe sa podával pečený kohút alebo slepačia polievka, neskôr sa varila aj hovädzia polievka s mäsom a cestovinou. Ako hlavný chod sa servírovala kapusta s mäsom, pečené mäso zo zemiakmi či ryžou, dusená kyslá kapusta s vareným alebo pečeným mäsom, klobásky, jaternice, plnené mäsové pirohy, plnený kapustný list, huspenina, chrenová omáčka k varenému hovädziemu mäsu, chlieb. Veľmi častým svadobným jedlom najmä v podhorských a horských oblastiach bola varená kapusta a krúpy s kúskom mäsa.

Nasledujúcim chodom bolo suché múčne jedlo (obyčajne to boli rezance na masti), potom sa podávalo sušené ovocie. Jedlo sa zapíjalo najmä vínom a pálenkou.

Z tradičných koláčov treba najskôr spomenúť plné okrúhle alebo v tvare venca, obdĺžnika alebo podkovy. Ak si to mohla rodina dovoliť, piekol sa tzv. hlavný svadobný koláč, ktorý mal veľké rozmery. Podľa jednotlivých oblastí sa preň používalo veľa názvov – volali ho koláč, baba, brány, radostník, mrváň, vrtaň, calta, kuch, bosvan, poklona. Najväčšie mrváne dosahovali veľkosť vozového kolesa. Po skončení svadby sa delil medzi hostí.“

Spolu so svadobným koláčom sa piekli aj koláče nazývané vychytníky pre družičky a družbov. Mali im pomôcť, aby sa čoskoro vydali a poženili. Preto sa aj časť koláčov rozhadzovala medzi prizerajúcich sa divákov, ktorí ich mali chytiť. Okrem hlavného koláča sa piekli aj ďalšie kysnuté koláče, plnené makom, tvarohom a orechmi.

Postupom času samozrejme zo skladby jedálneho lístka rýchlo ubúdali archaické jedlá a prenikali náročnejšie chody, inšpirované reštauračnou, a vôbec mestskou kuchyňou. Napriek tomuto všeobecne rozšírenému javu však niektorí mladí ľudia chcú mať na svojej svadbe aspoň jedno tradičné regionálne jedlo, vďaka čomu sa darí udržiavať pri živote dávne recepty, ktoré sa predtým automaticky dedili z jednej generácie gazdín na druhú. 

(Si)

Foto: archív